• Šampiňóny (asi 20 – 30 dg, alebo aj viac)
• 15 – 20 dg strúhaného čedaru
• kúsok oravskej slaniny (nepovinné)
• 1 malá kyslá smotana
• maslo
• jednu kocku bujónu (najlepšie hubového)
• 4 vajcia
• 1 veľká cibuľa
• 10 krajcov chleba (tmavý, ale nie veľmi hutný aby dobre nasával šťavu)
• biele korenie, koreniny podľa chut

Šampiňóny podusíme na slanine a cibuľke (pridajúc koreniny podľa chuti, biele korenie je vhodné). Slanina nie je povinná. Šťavu zlejeme a rozmiešame s vajíčkami a smotanou.

Hlboký plech alebo pekáč vymaslujeme. Chleby namaslujeme, zlepíme k sebe, nakrájame na menšie kúsky a poukladáme naspodok. Na to ide sypeme syr a zasa chleby na striedačku. Do medzier povkladáme udusené šampiňóny.

Zalejeme šťavou,  postláčame, aby sa chleby dôkladne napili všetky a necháme piecť v rúre vyhriatej na 180-200 stupňov podľa potreby (cca 45 min). Nákyp je dobrý teplý, vlažný aj aj studený.

Keď som nákyp robil naposledy, nedostal som čedar, tak som skombinoval dva diely ementaleru a jeden diel nivy a dostalo to zasa iný rozmer.

To som si vždy myslel. A zrazu je tu doba, keď sú plody mojej nezrelosti zrelé ako len môžu byť, priam sa rozpadajú od tej prezretosti, a ja s tým neviem nič, ale vôbec nič urobiť. To je na tej päťdesiatke najhoršie.

Inak je to v pohode. Ak si uvedomíte, že po päťdesiatke už nič prevratné nevymyslíte.

Môžete písať, tvoriť, robiť čokoľvek, ale podstatné veci ste pravdepodobne už povedali. Nietsche napísal Zarathustru, keď mal šťavnatých 41. No dobre, Beethoven premiéroval Missu Solemnis a Deviatu symfóniu po päťdesiatke, ale čo to mal vtedy za život? Mozart a Hendrix sa na to radšej vybodli.

Miles Davis sa po päťdesiatke už radšej len rozvážal v lamborghini, nalieval sa šampanským a šnupal koks kým nezhavaroval a nedolámal sa a revolúcie nechal iným. Načo. Urobil ich dosť. Dokázal hrať krásne koncerty do smrti (ešte 15 rokov), ale bolo mu jasné, že on už je ikona, ale naozaj hrať, kreatívne hrať, musia mladší. A tak začal hrať nie na trúbke, ale „na kapele“. Pochopil, že po päťdesiatke už musí byť človek za vodou.

Za vodou

Najlepšie je byť za vodou tak, že už môžete robiť už len to, čo vás baví. Bill Gates sa na to vybodol päť rokov pred päťdesiatkou. Takto by sa to malo robiť. Ako 51-ročný oznámil, že opustí všetky manažérske funkcie vo firme a bude sa venovať iba charite. Miro Trnka  odstúpil z vedenia ESETu ako päťdesiatročný a začal žiť. Občas si s ním zahrám v rokenrolovej kapele a je naozaj v pohode. Aj ja celkom som, ale on sa mi vidí viac.

Nám ostáva práca a pravdepodobne doživotná (Jasné, Gates aj Trnka pracovať budú. S tým rozdielom, že my musíme, oni chcú).

Som veľmi vzdialený od motivačnej literatúry, ale hovorím, že človek v päťdesiatke za vodou už je, nech sú jeho príjmy akékoľvek.

Uvedomuje si význam vecí. Kreativita je možno slabšia, ale ostatné schopnosti sú v najlepšej forme. V každom tíme je to tak, že niekto niečo vymyslí a niekto to urobí. Na vymýšľanie sú lepší mladší. Na realizáciu môžu byť kľudne starší. Byť novinárom po päťdesiatke je trochu trapas, lebo veď každý šikovný novinár sa stane buď hovorcom niečoho alebo niekoho, ide do politiky, ale rozhodne nenádenníči v denníku. Ale: byť editorom, vedúcim vydania, vedúcim rubriky, to je iná vec.

Mladší!

Mal som veľké šťastie, že od štyridsiatky som robil s mladšími ľuďmi, skoro až  o dve desaťročia. Nestýkam sa s rovesníkmi, buď so skvelými šesťdesiatnikmi, aj to len v poslednom čase, alebo s mladšími, aj keď tie dve desaťročia fixujem, lebo viac je pre mňa príliš. Ktovie dokedy. Pre spolupracovníkov by som nechcel byť dedo. No a o mojej generácii si myslím toto: Päťdesiatnici sú buď starí alebo bohatí, a preto idú mimo mňa. Tieto dve veci sa ma nejako netýkajú.

Tuším Lasica povedal, že s pribúdajúcim vekom nie sme múdrejší, ale skrátka len starneme. Dodávam, že čo-to sme predsa zažili a vieme to posunúť ďalej. Táto schopnosť je veľmi dôležitá. Mladí by sa mali učiť od staších, ale rovnako starší od mladších. Hlavne si treba si nájsť mladších ľudí, pre ktorých nebudete za idiota. Veď ten vekový rozdiel sa meniť nebude.

50

Človek v tomto veku začína viac počúvať, čo chce jeho telo, lebo z intelektuálnej spoločnosti duše je už za tie desaťročia unavený. A vie si to patrične užiť. Hovorím o všeličom, ale napríklad aj o behaní.

Nestratili sme schopnosť počúvať jemné signály, ale zbavili sme sa precitlivenosti. Vieme lepšie, s kým nechceme byť. V ideálnom prípade to tým nechceným chceme dať najavo. Napríklad rozchody s partnerkami. Ľudia sa rozchádzajú v každom veku, ale tu človek nemá tendencie vešať sa a tráviť. Priateľov v tomto veku každú noc môj telefón netrápi a človek vie byť sám, pretože je vo výbornej spoločnosti, prípadne s vínom, ktoré patrične vychutnajú len zrelí ľudia. A tak isto širokospektrálne si človek vychutnáva vzťah. Napríklad ten môj s Rybkou, o ktorom viem, že bude posledný. A ako to viem? Lebo. Sme predsa hotoví ľudia.

Keď ma Shina ukecala, aby som napísal niečo o tom, aké je to mať päťdesiat, nechcel som, reku, šírenie poplašnej udalosti. Ale zrazu mám pocit, že to vôbec nie je zlé. Je to v podstate rovnaké ako v akomkoľvek inom veku. V nečom lepšie, v niečom horšie. A bližšie k finále. Ale to je jedno. V dvadsiatke má človek pred sebou oceán času a nevie, čo s ním. Ja mám menej. A viem. My vieme.

Európou sa preháňa vegetariánska inkvizícia. Stáročia koexistovala vegetariánska strava spolu s mäsom v jedlách všetkých rás, kultúr a národov. Niekedy dominovalo jedno, inokedy druhé, avšak žiadna zložka potravy nikdy neprekročila hranicu, za ktorou už kompromis nahrádza segregácia, boj, vyhnanstvo, vykynoženie a smrť.

Dnešné vegetariánstvo sa však líši od niekdajšieho tradičného prístupu k jedlu, založeného na miestnej kulinárskej kultúre, gurmánskom vkuse, náboženských preferenciách, či jednoducho ekonomických možnostiach toho ktorého konzumenta. Je ideologické, založené na ideologických tradíciách dvadsiateho storočia, na ich svetovládnych ambíciách, doktrinárstve, netolerancii a absolútnej istote o svojej pravde. Moderné vegetariánstvo preto chápe iné formy stravovania ako nepriateľské ideológie, medzi ktorými musí nastať smrtonosný boj. Pretože ten, kto je mäso, neuznáva ideológiu vegetariánstva, pohŕda ňou a rozvracia jej základy. Ideologické vegetariánstvo sa so živočíšnou stravou nikdy nezmieri. Párok s horčicou a rožok sa ocitli na opačných stranách barikády. Len zopár podozrivých pacifistov sa dodnes pokúša umiestniť ich na jeden tanier.

Militantná odnož tohto nového vegetariánstva už roky cvičí bojovníkov, zhromažďuje heslá, transparenty, zakladá tajné skladištia receptov a chystá sa na nevyhnutný boj. Hoci sem tam vyprovokovali väčšiu či menšiu potýčku, nikto ich nebral príliš vážne. Prevaha umiernených všežravcov bola taká evidentná, že sa potýčky museli skončiť kompromisom či ich úplnou porážkou. Vegetariáni sa však nevzdávajú. V tajnosti zakladali svoje pobočky vo všetkých kultúrach, prenikajú do najrôznejších spolkov, infiltrujú rôzne sekty, vychovávajú mládež, korumpujú lekárov, hygienikov, investujú do priemyslu, módy, uzatvárajú spojenectvá s ľavicovými intelektuálmi.

Keď vypukla choroba šialených kráv, pochopili aj tí najnechápavejší z vegetariánov, že prišla šanca, aká sa možno nebude už nikdy opakovať. Vzápätí nastupujúca epidémia slintačky a krívačky už bola pre fundamentalistických vegetariánov jasný dôkaz: Toto nemôže byť náhoda. Choroby zvierat a AIDS, ktorý bol pre ortodoxných zástancov monogamie bičom božím, sa ocitli na jednej lodi. Pozícia konzumenta mäsa sa začala podobať jarmu fajčiara v Amerike. Mäsová prohibícia, čo ako ideálny stav pre vegetariánskych aktivistov, sa nedala nastoliť hneď, riešením bol pomalý zákopový boj. Začali sa množiť žaloby na mäsokombináty; ich dôvodom bola najčastejšie rakovina hrubého čreva, nádorové ochorenia konečníka, choroby z vysokého krvného tlaku, infarkty a porážky.

Z mäsožravcov sa stala zúrivo potláčaná menšina. V Londýne už prakticky nenájdete reštauráciu, v ktorej na jedálnom lístku sú jedlá z mäsa. Ak máte o takéto jedlo záujem, musíte požiadať čašníka o špeciálny jedálny lístok, ktorý vám ale donesie, iba ak nie je vo vašej spoločnosti neplnoleté dieťa. V takom prípade si bude majiteľ reštaurácie pod hrozbou vysokých pokút žiadať súhlas oboch rodičov, prípadne iných oprávnených osôb.

Ešte horšia situácia je v Paríži, kde prvým výnosom socialistického primátora (inak dlhoročného vegetariána) vznikol prísny stravný apartheid. Živočíšna strava smie byť podávaná iba v oddelenej časti reštaurácií, pričom aj prísun tejto poburujúcej stravy nesmie prechádzať cez normálnu (vegetariánsku) časť reštaurácie. Odkedy sa aj do Francúzska preniesla slintačka a krívačka, je každá nevegetariánska reštaurácia povinná zabezpečiť dezinfekčné vane alebo rohože napustené dezinfekčnou látkou, cez ktoré musí prejsť každý hosť pri príchode aj odchode z reštaurácie.

Podobná situácia hrozí aj v Nemecku, kde iba hrozba nebezpečnej historickej paralely zabránila prijatiu zákona, podľa ktorého by museli milovníci mäsovej stravy nosiť jasné označenie.

Kuchárske knihy musia pri všetkých mäsových receptoch uvádzať aj vegetariánsku verziu. Firma, ktorá ako prvá pochopila nové potreby doby, je McDonald, ktorá klasický hamburger nahradila novým produktom McVeget.

Nová situácia sa transparentne prejavila aj vo sfére reklamy. Mäsové výrobky sú všeobecným nariadením Európskej únie vyňaté z povolenej reklamy. V niektorých štátoch úplne zakázali reklamu na mäsové výrobky, mäsokombináty a distribútorov mäsa. Liberálnejšie štáty síce reklamy umožnili, ale bez explicitného zobrazenia zvierat, ich častí mäsových výrobkov. Takmer všade na svete musí byť pri reklame na mäso explicitné upozornenie, že jedenie mäsa spôsobuje smrteľné ochorenia.

Avšak už aj druhá strana prijala vyhlásenie vojny a chystá sa na dlhú partizánsku obranu. V Lyone došlo k podpísaniu historického spojenectva medzi prívržencami beafsote, fajčiarmi a pijanmi absintu a prijatiu spoločného postupu. Časť parížskych reštaurácií na protest proti diktatúre asketizmu prijala všeobecnú deklaráciu slobôd, zahrňujúcu slobodu konzumácie mäsa, mäkkých drog a francúzskej pop music, bratstva poživačníkov, bohémov a lenivcov a rovnosti všetkých kalórií. Hnutie nazvané Delikatesse sa začína šíriť po všetkých krajinách Európy a svoju pobočku už otvorilo aj v bratislavskom piatom obvode, kde sídli pod hlavičkou súkromného klubu poskytujúceho erotické služby.

Nová situácia zapríčinila rozmach mäsovej kriminality, ktorá spôsobila nečakané situácie. V krajinách s najtvrdšími protimäsovými opatreniami musela polícia umiestniť hliadky okolo útulkov zvierat a manažmenty organizácií pomáhajúcich opusteným zvieratám sa ocitli pod tvrdým tlakom mäsomafie. V niektorých krajinách východného bloku museli zabezpečiť aj policajnú ochranu prosektúr. Čierny trh s mäsom bol, samozrejme, zdrojom obrovských príjmov pre bossov mäsomafie, ale aj cestou rozširujúcou niektorých už takmer zabudnutých parazitov ako pásomnica. Preto museli vycvičiť špeciálnych psov, ktorí na hraniciach vyňuchávali mäsové kontrabandy a treba povedať, že boli oveľa učenlivejší ako ich zvierací kolegovia – špecialisti na drogy.

Policajné oddiely takmer vo všetkých štátoch prečesávali vidiek, aby odchytili pokútnych chovateľov domácich zvierat, z ktorých sú zatiaľ vyňaté mačky a psy. Aj u nás na Slovensku nedávno rozvíril hladinu verejnej mienky prípad troch stredoškolákov, ktorým hrozili až trojročné tresty odňatia slobody za nedovolené prechovávanie domáceho zvieraťa – títo dvaja chlapci a jedno dievča sa hrali na ulici s jahniatkom.

Najtvrdší propagátori nemäsovej kultúry sú za zakázanie umeleckých diel a produktov pop music, kde sa nejakým spôsobom akcentuje jedenie mäsa a lov (Biela veľryba, Starec a more, Veľká žranica, Lovec jeleňov, Meat Loaf), pretože podľa nich reprezentujú ideológiu, ktorá je zrovnateľná s fašistickou a poukazujú na paralelu bitúnku s koncentračnými tábormi.

Zdá sa, že civilizácia sa nezvratne približuje k vegetariánskej kultúre. Tento prechod bude mať nepochybne aj sociologicko-endokrinologické následky: je známe, že mäso obsahuje mužské hormóny a spôsobuje agresívnejšie správanie jednotlivca a naopak, obľúbené potraviny vegetariánov, ako tofu, zvyšujú hladinu estrogénu v tele plodu. Možno sa následkom radikálnej zmeny stravovacích zvyklostí ľudstvo začne posúvať smerom k „ženskej civilizácii“ a matriarchátu. Cui bono? Komu je to na osoh? Kto v svetle týchto faktov spôsobil epidémiu chorôb dobytka? Odpovedí sa však, zdá sa, nedočkáme, ale nie je vylúčené, že heslo „cherchez la femme“ dostane nový, nečakaný význam.

Blogger Samo Marec hovorí v rozhovore, že facebook nie je primárne určený na to, aby ľudia nadväzovali nevirtuálne kontakty. Toto určite nie je podnikateľským zámerom Zuckerberga a jeho boys, predsa len, sú radšej, keď ostaneme v digitálnom prostredí facebooku, ako keby sme išli robiť tržby nejakému analógovému podniku s chutnými jedlami a nápojmi.

Facebook je však dnes už taký komplexný svet, že akékoľvek generalizovanie je nezmyselné, tak ako je nezmyselné generalizovať internet ako taký. Je odcudzený pre toho kto chce byť odcudzený. Je prázdny pre toho, kto che byť prázdny, nedá sa použiť na prácu len pre toho, komu sa pracovať nechce. A tak ďalej.

Stretol som sa s názorom, že keď zruším priateľstvo s niekým (napríklad kvôli tomu, že sympatizuje s pre mňa myšlienkovo nezlučiteľnou skupinou), je to čosi ako cenzúra. A že som nerozumný, lebo si likvidujem názorovú opozíciu a vytváram si jednofarebný svet. Vysvetľujem, že môj facebook nie je predsa verejnoprávne médium, je to môj priestor, do ktorého si môžem pozvať koho chcem alebo ho slušne odprevadiť ku dverám. Ale aj toto je vec každého: Niekto má rád z facebooku arénu, niekto útulný „byt“ pre pár ľudí, a niekto hoci podnik, kde sa stretáva so sympatickými ľuďmi

Na facebooku môžu vzniknúť skutočné nevirtuálne priateľstvá ľudí, ktorí si rozumejú. Pretože máme dosť možností oťukať si partnerove názory, jeho zmysel pre humor, všetko, čo považujeme za dôležité. A potom už sa už len dohodnúť si miesto a čas. Viem o čom hovorím. Mám pár priateľov, ktorých by som bez facebooku asi nemal šancu stretnúť.

Adoptujzvieratko.sk

Predstavujeme vám stránku Adoptuj zvieratko (www.adoptujzvieratko.sk, www.facebook.com/adoptujzvieratko), ktorá je u nás jedinečná: má celoslovenskú pôsobnosť a neobmedzuje sa na psy, či mačky, ale vytvára databázu všetkých zvierat, ktoré hľadajú nový domov.

Stránka je zaujímavá pre tých, ktorí uvažujú o novom rodinnom priateľovi, a na druhej strane pre tých, ktorí sa ujali zviarat – jednotlivcov, ale, čo je dôležité, aj pre občianske združenia, či prevádzkovateľov útulkov, ktorí vďaka nej nemusia vyvíjať internetové aktivity na vlastnú päsť.

Vhodné zvieratko môžu záujemcovia hľadať podľa podrobných kritérií – od miesta, plemena (či informácie z akých plemien je kríženec zmiešaný) až po špecifikáciu, či je zviera očkované, sterilizované a odčervené.

Samostatná sekcia „Straty a nálezy“ slúži na hľadanie zatúlaných zvierat. V ďalšej sekcii môžete nájsť najrôznejšie užitočné informácie.

Hlavnou motiváciou pre vznik tohto projektu bol nedostatok informácii o zvieratkách na adopciu. Na inzertných portáloch sa ponuky zvierat vhodných na adopciu strácajú v neprehľadnej komerčnej ponuke chovateľov a obchodníkov so zvieratami. Mnohým útulkom popri náročnej starostlivosti o zverené zvieratká zostávajú ľudské resp. finančné kapacity len na prevádzkovanie veľmi jednoduchých a málo aktualizovaných web-stránok s obmedzenou funkčnosťou.

Často je ako náhrada využívaný Facebook, ktorý ale oslovuje len malú časť potenciálnych záujemcov o adopciu a pri cyklickom zdieľaní ponuky zvieratiek tými istými užívateľmi stráca na efektivite, častokrát vedie k obťažovaniu a následnej nevšímavosti k týmto zdieľaniam.

Viac informácií vám ochotne poskytneme na adrese info@adoptujzvieratko.sk