V dnešnom čase môžete nájsť v kníhkupectvách, časopisoch a na internete príručky a rady pre všetky oblasti ľudských aktivít. Dočítame sa v nich, aký vrkoč má nosiť upravený manažér, aké ponožky obchodník, ako sa má správať predavač v multilevel marketingu, čoho sa má vystríhať donchuan, ako dať dokopy prosperujúcu akciovú spoločnosť v čo najkratšom čase.

Len na nás hudobníkov nikto nemyslí. Muzikanti potom zakladajú kapely bez náležitého know-how a často to aj tak vyzerá. V našom seriáli sa budeme venovať tým, ktorí chcú hrať efektívne. Nebude to len o hudbe. Múdre americké príslovie hovorí, že súčasťou talentu je aj schopnosť presadiť sa a v hudbe to platí dvojnásobne, pretože talent nie je až taký dôležitý. Voľba, že sa staneme súčasťou hudobnej scény, prináša mnoho rozhodnutí: Aký štýl si vybrať? Aký nástroj kúpiť? A prečo? Čo s ním? Čo na seba? Ako sa správať, aby naše snaženie nezostalo medzi zaprášenými stenami skúšobne, obitými podložkami na vajíčka?

 

Pokiaľ chceme založiť skupinu efektívne, tak, aby naša snaha začala prinášať prvé ovocie rýchlo a bez veľkých vstupných finančných a časových investícií, jednoznačne odporúčame založiť bluesovú kapelu.

 

Zakladáme bluesovú kapelu

Hneď na úvod si povedzme výhody a nevýhody tohto rozhodnutia.

Výhody: Pomerne rýchlo sa stanete známi v lokálnych kruhoch, bez zvláštnych technických zručností vás zrazu začnú považovať za hudobníkov, budete sa zdraviť s intelektuálnymi návštevníkmi klubov a štamgasti vám zaplatia pivo. Možno sa vaše nahrávky dostanú aj na nejaké kompilačné CD.

Nevýhody: S bluesovou kapelou ťažko zbalíte nejaké baby.

 

Filozofia

Blues je jednou z hlavných inšpirácií rocku. Kým v ostatných druhoch hudby sa hovorí o harmónii, melódii, invencii, originalite, presnosti, či frázovaní, tu si v zásade vystačíte s dvoma pojmami: Gule (drive) a pocit (feeling).

Nemusíte sa veľmi trápiť ani s vysvetľovaním, čo tým všetkým vlastne chcete povedať a súkať súvetia typu „intenzívnym štúdiom gregoriánskeho chorálu a minimalizmu Philipa Glassa sme sa dopracovali k istej forme výpovede, pri ktorej nesmierne záleží na kapelovej empatii; ide o syntézu kapelovej improvizácie a precízne vypísaných partov“. Nič také. Blues je programovo antiintelektuálny.

Je dobré mať pripravených niekoľko výrokov na tému blues, keby medzi opitými štamgastmi pivární náhodou sedel nejaký novinár. Úplne stačí, keď mu poviete (hlbokým zachrípnutým hlasom) niečo ako:

„Blues – to je všetko. Blues – to je keď ráno pijem kávu a pozerám, ako sa ľudia náhlia do práce. Blues – to je tá moja rachota (pre explicitnejšie povahy – „skurvená práca“, pozn. aut.). Blues je, keď mám radosť aj keď som smutný, aj keď tu pijem to piate pivo. Blues, to je trouble (neprekladá sa, slovo trampoty neznie bluesovo, pozn. aut.). Pretože to pivo je zle načapované, ale aj to je blues.“

Ďalšia otázka bude zrejme smerovať k tomu, ako ste sa dostali k bluesu. Odporúčame použiť nejakú takúto legendu:

„Raz som sedel vo Viedni na stanici (príp. Amsterdame pred coffee shopom) a hral som si na gitare. Ja som tú gitaru všade nosil so sebou, ale o bluese som nemal ani dunctu. Prišiel ku mne taký starší černoch, či si môže zahrať. Podal som mu gitaru a on ma za dve hodiny naučil, čo je blues.“

 

Hudobná teória

Áno, priatelia. Na blues stačí vedieť niekoľko akordov, začiatočníkom postačia tri (E7, A7, H7) a jednu stupnicu. Neľakajte sa, bluesová stupnica spočíva iba v piatich tónoch.

Čo sa týka kapely, ideálna je akákoľvek zostava. Odporúčané nástroje sú gitary, basa, klavír (ten neodporúčam, lebo je predsa len trochu náročnejší a blues od E, ktorý majú radi gitaristi, sa hrá ťažko), fúkacia harmonika, husle a podobne v akýchkoľvek permutáciách. Nemusíme si kupovať žiadne majstrovské nástroje, aj zlý, neladiaci inštrument je trouble (a teda blues).

 

Čo hrať

To, čo budeme hrať, pomerne rýchlo pochytíme z nejakej nahrávky. Bluesman by mal mať dobrú diskografiu a zanietene hovoriť o bluese z delty, chicagskom bluese, modrookom bluese, južanskom bluese a podobne; týchto majstrov však nemusí napodobňovať, pretože pochytiť niečo od nich je dosť o hubu. Stačí, keď si zo starých majstrov z delty zoberie, že dodržovať schémy sa nepatrí, od Claptona, že treba hrať pomaly, od Muddyho Watersa, že nám na pesničku úplne stačí jedna fráza (riff), od Hendrixa, že netreba poznať noty a podobne.

 

Texty a spev

Zmierte sa s tým, že sa budete musieť stať aj textárom. Nie je to nič ťažké, pretože bluesové texty sú programovo civilné. Hneď na začiatku vylúčime metafory (na sklenosklených pažitiach sa vždy ráno rodí vánok), iné poetické adjektíva (hlasy rokov, príbeh krokov), zdrobneniny a náznaky ľúbostnej poézie (Palculienka je moja láska, vodievam ju večer do záhrad), rôznorodé ornamenty (dámam drábie masky dám), iné osoby ako prvú osobu jednotného čísla. Spievame zásadne za seba. Bluesové texty musia obsahovať alkohol (pozri nižšie), neveru, diaľky, dopravné prostriedky, problémy vrátane venerických chorôb. Blues, na rozdiel od všeobecne zažívanej legendy, je hudba veselá, a tak, keď hovoríme o depresiách, berieme ich s humorom (je mi po včerajšku zle, ale dám si panáka a bude dobre). O ženách sa texty vyjadrujú zásadne ako „moja stará“ (manželka), alebo bejby (dievča, s ktorým túžime mať styk, alebo ho už krátkodobo máme). Stará je väčšinou zlá (trouble) a mladá je zadaná, ale nedosiahnuteľná. V rámci historického optimizmu blues väčšinou v tejto situácii navštívime pohostinské zariadenie a všetko môže začať znovu.

K spevu iba toľko: s ladením si nemusíte robiť starosti, ide o to, aby spev mal bluesový výraz (pozri filozofia).

 

Imidž

Na prvý pohľad sa zdá, že otázka imidžu nie je v bluese až taká dôležitá, ale to je mylný názor. V zásade sa dá obliecť čokoľvek, ale človek by nikdy nemal vyzerať ako hudobník. Dĺžka vlasov nie je rozhodujúca, odporúča sa brada alebo strnisko a kruhy pod očami. Vyvarujme sa kožených búnd, nových značkových džínsov, kapsových nohavíc a reklamných tričiek.

Vek u bluesmana nie je rozhodujúci, je to šanca aj pre päťdesiatročných perspektívnych hudobníkov. Mladí a zdraví hudobníci sú v konkurenčnej nevýhode. Je dobré mať nevyliečiteľnú chorobu, tu máme šancu stať sa lokálnou legendou. V prípade, že si ju nevieme zadovážiť, aspoň to kompenzujeme zvýšeným prísunom destilátov a fajčiva (pozor na drahé cigarety, tie v slušnej bluesovej spoločnosti nemajú čo robiť).

 

Kde sa zamestnať

Bluesman je vždy zamestnaný (pozri trouble), ale nikdy nerobí niečo, čo súvisí s hudbou. Všetko je blues, aj práca na pošte, v Zberných surovinách, či v Slovnafte. Miesta odborných lekárov či vedúcich alebo marketingových pracovníkov však radšej prenechajte svojim kolegom z folku. Dôležité je, aby ste nikdy nemali peniaze, ale vždy si ušetrite niečo na alkohol, bez neho si v bluese nevrznete.

 

Alkohol

Pravidelný prísun alkoholu je pre správnu prevádzku bluesového hudobníka kľúčový. Výber značky a druhu spokojne nechajte na tých, ktorí vám platia. Pokiaľ dostanete značkové víno, nalejte si ho radšej do hrubostenného pohára, pohár na stopke nevyzerá dobre. Pivo sa pije z fľaše, tvrdý alkohol z pohárov, kde ste predtým mali naliate víno alebo tiež z fľaše. Na koncerty a do štúdia nikdy nechoďte triezvi, lebo sa kazí pocit (feeling).

 

Pozri aj ďalšie diely seriálu (2001)

Ilustrácia Michal Lebovský