Pomerne jednoduchý spôsob, ako vstúpiť na pódiá a predviesť sa svojou vlastnou hudobnou produkciou, je založenie folkového dua. Trochu ťažšou cestou (ale nie oveľa) je folková kapela.

Výhody: Ušetríte peniaze, lebo vo folku sa používajú výlučne akustické nástroje, pokojne to môžu byť staré akustické gitary – španielky, ktoré kedysi za totality stáli tristo korún. Taktiež preprava je jednoduchá a zvyčajne sa používa vlak, ktorý vás navyše nepochybne bude inšpirovať k novým textom, pretože piesní o vlakoch vo folku nikdy nie je dosť. Nahrávanie je rýchle, platňu môžete zbúchať priamo vo vašej obývačke a nie je vylúčené, že ju aj niekto vydá.

Nevýhody: Tí, ktorí sa radi obliekajú trendy, sa v tomto oblečení nemôžu ukázať na pódiu, ale musia si prezliecť džínsy a tričko, alebo niečo podobné.

Hneď na začiatku sa musíme rozhodnúť, či chceme byť folkáči dedinskí, vulgo kotlikári (v takom prípade však nemôžeme trpieť alergickými reakciami na country) alebo mestskí. Country hudbou ako takou sa dnes nebudeme zaoberať, ale isté vplyvy v kotlikárskom folku nájdeme.

Folkové duo by malo byť heterosexuálne, teda muž a žena. Pokojne ho môžete založiť so svojou vlastnou manželkou alebo stálou partnerkou, lebo pri tomto type produkcie vôbec nehrozí, že by ste zbalili nejakú babu a prišlo by ku konfliktu záujmu. Niektoré autority tvrdia, že aj na folk sa dajú získať príležitostné partnerky. Nebudem im oponovať, ale to už asi musíte byť naozaj slávni – asi ako bratia Nedvědovci.

V zmiešanom duu bude muž hrať na španielku a žena bude spievať, hrať na zobcovú flautu a rumbagule (prípadne na plechovku naplnenú ryžou – nezabudnite zalepiť dieru). Pokiaľ uvažujete o mužskom duu, sú jedinou alternatívou dve akustické gitary. Ďalšie nástroje sú basová gitara, bongá. Pokiaľ nájdete aj nejakých naozajstných hudobníkov, do folku sa celkom hodí violončelo, husle, priečna flauta, mandolína a podobne. Z elektrických nástrojov je povolená basgitara – ťahať sa vo vlaku s kontrabasom je hardcore. A perkusie, samozrejme – hlavne bongá a tamburínu. Dobré je aj dobro, ale je drahé.

 

Texty

Folk je založený na textoch, ale texty pokojne môžu byť naivné, nedokonalé, musia obsahovať množstvo gramatických rýmov (cesta – vesta, vlaky – mraky, láska – vráska). V zásade je niekoľko typov textov folkových piesní:

Piesne o prírodných reáliách: Takéto piesne nesmú chýbať v žiadnom folkovom zoskupení, špeciálne dedinskom. Kľúč je jednoduchý: Mesto nie, vidiek áno, betón nie, príroda áno. Mobily nie, telegraf áno.

Cesta: Kým cestovanie slúži nefolkovému národu ako spôsob prepravy, je vo folku, podobne ako v budhizme a beatnickej literatúre, cesta cieľom. Keď ukážete folkáčovi vlak, rozbúcha sa mu srdce podobne, ako keď vidí rockový gitarista Fender Stratocaster, ročník 1967. Najväčší puritáni pohŕdajú všetkými dopravnými prostriedkami okrem vlaku a trucku (nákladné auto), ostatní nie sú takí vyhranení. Nikdy nepíšte o svojom aute.

City: Náš modelový folkáč je jednoduchý, ale čestný chlap. Nie je promiskuitný, ale vzhľadom na spomínanú mániu presúvať sa z miesta na miesto si ťažko nájde stály vzťah (Motto: Žádnej pláč už nespraví ty mý nohy toulavý). Rozbité vzťahy ho samozrejme mrzia, ale nemôže si pomôcť. A vznikajú nové pesničky. Pokiaľ sa folkáč usadí, jeho vzťah je stály a pevný. Svoju žienku miluje a ak jej náhodou na šnúre zahne s nejakou mladou kotlikárkou, veľmi ho to mrzí a samozrejme napíše o tom pesničku o jednej pitomej holke a niekoľkých nociach túžby. Napriek tomu, že sa takto pred manželkou demaskuje, tá mu veľkoryso odpustí a spevák sa môže vybrať hľadať ďalšie námety.

Humor: V žiadnej folkovej formácii nesmie chýbať veselá pesnička. Vďačné témy sú zvieratá, hlúpi meštiaci, ktorí svoj život trávia vo svojich betónových králikárniach, povrchní turisti, hviezdy pop music, ako aj všetci intelektuáli. Humorné pesničky zásadne hráme rytmickým vybrnkávaním (palcom na basovej strune, prstami akord na ostatných) podľa modelu m-ca m-ca.

Tragédie: Život má aj tienisté stránky a dramatických situácií sa týka celá vetva folkových textov. Keďže chceme vyvolať silné emócie, dej nesituujeme do nášho zaprdeného malého prostredia, ale do krajiny neobmedzených možností, veľkých lesov a strašných zím. Tento typ textov sa netýka mestských folkáčov. Vždy to musí byť epický text, teda príbeh – s tragickým koncom (a pak jsme ho shlédli, jak leží pod srázem / krv nám tuhla v žilách tímto obrazem).

Výlučnosť: Zásadne pohŕdame masou mestského obyvateľstva, ktorá sa ženie za majetkami, novými vecami a pohybuje sa v bludnom kruhu hmotárstva. Väčšine folkáčov by sa síce zišli kvalitnejšie nástroje, ale k peniazom majú kladný vzťah, iba keď ich investujú do alkoholu a cigariet. Hmotármi pohŕdajú. (Dedinskí folkáči ich nazývajú masňáci, pre mestských sú to klasickí malomeštiaci.)

Texty sú, samozrejme, iba sebaprojekcia, v skutočnosti môžete žiť, ako chcete. Len musíte pôsobiť veľmi úprimne a dôveryhodne, pretože folkáč a jeho publikum jedno sú.

 

Hudba

Hudba vo folku slúži na to, aby sme texty nemuseli recitovať. Preto sa naučíme niekoľko základných akordov a fórov. V zásade existujú asi tri harmonické schémy, z ktorých môžeme nasekať celý repertoár. Pri komunikácii nezabúdajme, že sa nehovorí A mi (ako je to písané) ale A mol, podobne aj ostatné molové akordy. Môžeme sa naučiť aj niekoľko ozdôbok, ktoré sú veľmi jednoduché a vyzerá to, že vcelku ovládame nástroj. Jeden obľúbený a ľahký je posun akordu D v piesni Rosa na kolejích. S melódiou si nemusíme robiť starosti, akordy nás povedú.

 

Spev

Na mužskom speve v zásade nezáleží. Pokiaľ spevák ladí, je to OK, pokiaľ neladí, môže to tiež byť originálna výpoveď. Výrazné bývajú typy muž a chalan, ale pokiaľ spevák vôbec nie ste, aj tak môžete zložiť hit, hlavne keď sa medzitým stane nejaká revolúcia, ktorú ospievate. Ženský vokál býva najčastejšie vysoký, kovový, s výrazným vibrátom. Aspoň žena by spievať mala, lebo spieva vokály a druhé hlasy. Pokiaľ fatálne neladí, je odsúdená na sólový spev, perkusie, prípadne vyzeranie na pódiu.

 

Folkoví intelektuáli

Toto je špeciálna vetva mestských folkáčov. Pokiaľ chcete byť folkový intelektuál, musíte ovládať viac akordov a fórov a musíte mať prečítaných viac kníh, aby ste mali kde brať námety. Taktiež neodporúčam túto cestu patologicky optimistickým jedincom, pretože z hudby a textov folkového intelektuála musí vyžarovať existenciálne odcudzenie, depresie, beznádej a samota. Po vypočutí takého koncertu sa musí chcieť poslucháčom spáchať samovraždu alebo sa minimálne strašne ožrať. Nedostižný model takéhoto textu pochádza od klasika: Astrolog v rozevláté šále jde ulicí / zaprodal se moci černé magie / hodiny postává sám v koutě antikvariátu / v době slunovratu opisuje znamení / na chatrné manžety od kabátu / hledá tvář bratra člověka, který ho zabije.

 

Správanie na pódiu

Folkáč musí pôsobiť na pódiu tak, akoby tam nepatril. Klopí zrak, pýri sa a stále vyzerá, ako keby chcel ujsť. Medzi pesničkami rozpráva tichým hlasom, veľa a s dlhými zámlkami, musí mať pripravené bonmoty, ktorým nikto nerozumie, a hlavne sa musí neustále ospravedlňovať za svoju prítomnosť. Neistota je jedinou istotou folkového hudobníka. Príklad prejavu: „Teraz by som sa vám pokúsil zahrať jednu moju novú… no… pesničku. Ešte ju nemám celkom nacvičenú a prepáčte mi, že gitara neladí, mám ju požičanú od kamaráta. Tá moja… ehm… nebola celkom unplugged.“

 

Oblečenie

Jediné alternatívy sú flanelová košeľa alebo tričko, džínsy alebo menčestráky a semišové topánky (v lete sandále „kristusky“). Ak chcete experimentovať v rámci oblečenia, je to vždy nebezpečné. Dámy by mali mať dlhé šaty nemoderného strihu alebo zvoliť riešenie unisex, rozpáranie džínsov na zadku je povolený výstrelok.

 

Alkohol

Folkáči, až na malé výnimky, pijú. So zabúdaním textov problémy nie sú, lebo každý folkáč má hrubý zošit so svojimi textami (v ktorom medzi pesničkami listuje a nahlas rozmýšľa, čo by ešte dal. Je zaujímavé, že niektoré folkové legendy potrebujú ťahák aj na piesne, ktoré hrajú tridsať rokov.). Tak isto si nemusíme robiť starosti s hudbou – sled akordov C – Ami – F – G odohráme aj v prepukajúcom delíriu. Pijeme všetko a stále. Resp. čo nám zaplatia. Nie sme prieberčiví snobi.

 

Pozri aj ďalšie diely seriálu (2001)

Ilustrácia Michal Lebovský