Tí, ktorí sa rozhodnú založiť popovú kapelu, mieria najvyššie. Teda najvyššie, čo sa popularity týka. Toto rozhodnutie je však závažné. Byť nepopulárnou popovou kapelou je ťažká frustrácia, oveľa ťažšia, ako byť nepopulárnym jazzmanom či bluesmanom – tam istá dávka nepopularity napomáha charizme a v konečnom dôsledku aj popularite, v pope je jediným kritériom.

Dnes si povieme niečo o tom, ako zakladať popovú kapelu. Slovo kapelu by som rád zdôraznil, lebo pop sa dá robiť aj s jednou osobou, ktorá sa tvári ako spevák, a s počítačom.

Výhody: S popom sa dostanete do končín, ktoré sú bežnému smrteľníkovi neprístupné. V spoločenských rubrikách spoločenských magazínov sa objavia vaše fotky, ako na rôznych spoločenských udalostiach držíte tanieriky s jednohubkami a čaše sektu. Celé Slovensko sa dozvie, kam sa chystáte na dovolenku. Všetci budú vedieť, s kým práve chodíte a vaše priateľky majú veľkú šancu stať sa moderátorkami.

Nevýhody (pokiaľ to považujete za dôležité): Väčšina týchto vecí nemá nič spoločné s hudbou.

 

Prvé kroky

Popovú kapelu väčšinou zakladá líder. Líder musí vyzerať dobre, musí vedieť trochu spievať (vysoký chlapčenský hlas je žiaduci) a mal by mať pripravených niekoľko pesničiek, tie môže skladať spolu s nejakým kamarátom, ktorý sa, samozrejme, stane členom kapely (tu je už skrytý potenciál na to, že časom sa kolega osamostatní a založí konkurenčnú kapelu).

Prichádza čas na výber hudobníkov. Vytypujte si ľudí, ktorí na niečo hrajú (potrebujete pravdepodobne basistu, bubeníka, klávesistu a gitaristu). Do užšieho kola postupujú tí, ktorí sú výrazné typy. Výborne v kapele vyzerajú niektoré z nasledovných modelov: intelektuál v menčestrovom saku, roláku, semišových topánkach a okuliaroch, vyslovene detský, slušácky zjav (ten potom zbalí najviac báb a nejaké bude dohadzovať tým, ktorým sa lov nepodarí), mačo s odfarbenými vlasmi a tielkom, skejťák s kapsáčmi-pudláčmi a permanentne flegmatickým ksichtom. Na basu môže prípadne hrať rastafarián s dreadmi. Určite nemiešajte žánre a nikomu nedávajte imidž anarchistu, pankáča, alebo skinheada.

Máme kapelu, skúšobňu, začíname cvičiť. Ale vo voľných chvíľach nezaháľame.

 

Marketing – prvé kolo

Predpokladám, že máte v kapele viac extrovertov ako introvertov. Tí majú kontakty v miestnych centrách, kde sa schádzajú mladí ľudia. Pomaly hádžeme echá, že zakladáme kapelu. Nikdy nehovorme slovo pop, to si budú myslieť, že idete hrať dancefloor. V prvom kole marketingu sa zaraďujeme do subkultúry. Hrajte rebelov, ale buďte priateľskí. Pohŕdavo sa vyjadrujte o všetkom, čo chcete dosiahnuť – s výnimkou priazne žien (u speváčok mužov). Nehovorte nadšene o vašich slávnych kolegoch. Niečo opatrne pochváľte, o niečom sa vyjadrite opovržlivo. Nadšení môžete byť iba z Ursinyho a Šebana, to sa hodí. Nikdy nehovorte, že to chcete robiť iba pre slávu, prezradili by ste sa a zle dopadli.

Premiéru zvoľte neformálnu a v komornom duchu. Vaše prvé publikum budú kamaráti. Hrajte v kluboch, vytvorte si okolo seba sektu priaznivcov (má to aj tú výhodu, že si nemusíte sami vláčiť aparatúru).

 

Ako sa správať

V prvých fázach nie je dôležité dôsledne sa udržiavať v imidži. Budete komunikovať hlavne s kamarátmi, a tí vás dobre poznajú. Môžete byť aj skromní a kamarátski. Cvičte si však pódiové vystupovanie. Sólový spevák musí skákať. Ak nemá aj nástroj (spravidla gitaru), stále chodí s mikrofónom falicky vztýčeným. Mikrofón nikdy nedržíme smerom dolu. Speváčky mikrofón nikdy nedržia, ale majú ho na rovnom stojane, s ktorým môžu aj pokyvkávať.

Gitarista skáče tiež, ale s oboma nohami spolu. Klávesista skáče menej, max. do výšky 20 cm, za klávesmi. Klávesmi radšej nehýbte, ak nemáte stojan uchytený reťazou. Nikdy neskáčte všetci naraz. Basistovi sluší pokoj a plynulé pohyby hmatníkom, občasný podrep. Bubeník to má najlepšie – toho aj tak nevidno. Ten si však musí dobre premyslieť vystupovanie po koncerte a pred koncertom. Môže byť tichý introvert, permanentný ironik, ktorý akoby každému hovoril – aj tak kecáš, a dokonca aj pomalý, dobrý, úprimný chlapec. Jedného takéhoto exota si môžeme v kapele dovoliť.

 

Nástroje

V pope máme pomerne veľkú voľbu nástrojov. Gitaristi by nemali používať metalové gitary typu kramer so špicatou hlavou. Spevák môže niektoré skladby hrať aj na akustickej gitare. Gitaru majte zavesenú čo najnižšie, ale nie pod kolenami – to prenechajte pankáčom.

Klávesisti by sa mali určite vyhnúť syntetizátorom závesného typu – kedysi ich používali všetci, aj jazzrockoví hráči, dnes asi už len Michal David a Vašo Patejdl. Bubeníci by mali mať buď obrovskú súpravu, alebo úplne minimalistickú. Basisti to majú najjednoduchšie – hrajú na tom, čo majú – len pozor, aby to neboli Jolany. Nástroje môžu byť aj nové, nehráme predsa grunge. Dizajn nie veľmi krikľavý, ale ani konzervatívny. Ideálna farba gitár je červená, modrá, trávovo zelená.

 

Medzisúčet

V pozícii lokálne populárnej kapely to môžeme ťahať dlho. Aj tu sú isté perspektívy. Koncertov pribúda, niekto vám vydá dobre utajenú platňu, potom môže prísť niektoré z veľkých vydavateľstiev a dovolí vám vydať druhý album, pokiaľ si zaplatíte štúdio, distribúciu, prípadne kúpite tisíc nosičov. Občas sa o vás objaví článok. Ak chceme hrať vabank, ideme ďalej.

 

Najvyššie méty

Na tento krok potrebujeme spojencov. Niekoho, kto sa vyzná v štruktúrach. Útočíme na tieto strategické ciele: moderátori najpočúvanejších rádiostaníc, televízie, časopisy, ktoré televízie vydávajú, vydavateľstvá, produkčné domy. Treba urobiť jednu veľkú show, kde napozývate všetkých týchto ľudí. Nato treba už naozaj dobré osobné kontakty a sofistikovanú logistiku. Vydáme singel, pokrstí ho niekto známy, všetkých pozveme na opulentnú party. Samozrejme, nie je to také jednoduché, treba systematicky pôsobiť v biznisových sférach. Prípadne napíšte autorstvo niektorej zo svojich piesní niekomu, kto sa v takýchto sférach pohybuje a vie vám účinne pomôcť.

Keď máme šťastie, dvere k sláve sú otvorené.

Ak to vyjde, postupne prestaneme byť kamaráti s bývalými kamarátmi. Sme inde, sme tam, kde sme chceli byť. Prestaneme byť dobráci a dostaneme prešibaný výraz obchodníka a ležérnosť úspešného človeka. Už netajíme svoj príklon k popu, pýšime sa peniazmi, autami a drahými dovolenkami, ochrankou. Subkultúra je zabudnutá. Užívame si slávy, robíme albumy vrátane vianočných, vystupujeme na nablýskaných galaprogramoch a v smotánke. Máme tvrdého manažéra, ktorý nám ustráži príjmy. Poslucháči nás majú radi. Nezabúdame na svojich kolegov z popu, ktorí už prestali byť slávni – občas im urobíme pesničku a zaspievame si s nimi duet. Keď prestaneme byť slávni my, niekto zasa vytiahne nás. Preto aj ostentatívne prejavujeme priazeň kapelám s komerčným potenciálom a občas ich zavoláme ako predkapelu na svoje vystúpenia.

Časom sa osamostatníme na sólovú dráhu – načo ťahať všade aj kapelu, keď si môžete zlízať smotanu sami? Načo sa s niekým deliť o skladateľské tantiémy?

Ak to nevyjde, máme smolu. Nikto nám neuverí, že kamarátenie s komerčnými štruktúrami je prejav nášho undergroundového zmýšľania. Jediná šanca je založiť nejakú neopunkovú formáciu.

 

Pozri aj ďalšie diely seriálu (2001)

Ilustrácia Michal Lebovský