Marian Jaslovský homepage

môj obľúbený obchod

Dežo Ursiny - Pevniny a vrchy

Ján Štrasser, Rádio Slobodná Európa 6. 1. 1998
S uznaním konštatujme, že Marianovi Jaslovskému sa podarilo urobiť vynikajúcu knihu. Ako celok zostáva v hraniciach žánru hudobnej publicistiky, no spĺňa aj náročnejšie odborné kritériá; možno povedať, že máme v rukách azda prvý závažný príspevok k dejinám slovenskej rockovej hudby. Ba čo viac: napriek tomu (alebo práve preto?), že ide knihu z oblasti literatúry faktu, je schopná vyvolať v čitateľovi silný estetický zážitok - o emocionálnom pôsobení ani nehovorím. Jej autor totiž zo starostlivo zozbieraného a kompetentne vyselektovaného materiálu skomponoval knihu tak, aby z nej vystúpil do popredia pozoruhodný životný a umelecký príbeh človeka, príbeh ako proces či, lepšie povedané, ako cesta. A to presne korešponduje s Ursinyho hľadaním svojej vlastnej ľudskej i tvorivej identity.
Isteže, hodnota a sugestívnosť ponúknutého príbehu je v priamej úmere so životom a dielom tejto neobyčajne talentovanej, komplikovanej, charizmatickej, rapsodickej, rozporuplnej, jedným slovom, výnimočnej osobnosti. Kniha Mariana Jaslovského ho však umocňuje a dáva mu univerzálnu platnosť umeleckého artefaktu. Jaslovský totiž dokázal dramaturgicky suverénne zvládnuť vytriedený materiál, vytvoriť si nevyhnutný autorský odstup od svojho hrdinu a decentne sa v texte "upozadiť", inými slovami, presne stanoviť mieru svojej autorskej sebaprezentácie.

Peter Zajac, Domino Fórum 3 / 1998
A kde je v tom všetkom Marian Jaslovský? Jeho kniha, podobne ako muzikálové libreto, je ako koleso, ktoré tvorí „prázdno medzi spicami“. Jaslovský, a v tom je dar, ustupuje autorsky do pozadia, je takmer neviditeľný. Najčastejšie prenecháva slovo iným. Je to však navýsosť jeho kniha. On je jej architektom, libretistom a režisérom.

Petra Konrádová, Melodie 4/98
Výpovědím pamětníků dáva Marian Jaslovský velký prostor, nechává je - zdá se - v co nejúplnějším znění, stejně tak se
podrobně věnuje jednotlivým Ursinyho kapelám, albům i skladbám a knihou je tedy možné listovat křížem krážem několik
týdnů či několik let.

Ondřej Bezr, Rock & Pop
I když je silný vztah Jaslovského k Ursinymu jasně patrný (a je přímo traktován v úvodě', neodráží se na obsahu knihy, která tak plasticky popisuje velice komplikovanou povahu Deža Ursinyho se všemi charakterovými rysy.
...
Pevniny a vrchy jsou dobrým příkladem rockové biografie (včetně jednoduchého, ale graficky čistého zpracování, která velice
připomíná někdejší ediční radu Jazzové sekce).

Pavel Klusák, Lidové noviny 6. 2. 1998
Pevniny a vrchy nejsou dokonalá publikace; autorův tón je občas přece jen vyznavačský, v proudu textu se obtížně rozlišují
původní rozhovorová svědectví, přetištěné materiály a autorský komentář. I samotná Ursinyho hudba by občas snesla
rozsáhlejší zmínky: v knize se jednotlivým albům dostává pozornosti poněkud nevyrovnané. To všechno jsou ale dílčí problémy
cenné knihy, ktoré v Čechách nenachází odpovídající protějšek. Nebo snad v poslední době vyšla monografie zásadního
domácího muzikanta, která by sugestivně přibližovala místo a čas jeho tvorby a zároveň poučně mluvila o hudbě samé?

Zbyněk Adam, Slovenské dotyky, marec 1998
Viem, že čitateľ je zvyknutý na tomto mieste nachádzať moje viec-menej telegrafické prehľady knižných noviniek zo
Slovenska, tentokráv však musím urobiť výnimku. Chcel by som totiž upozorniť na majstrovské dielo Mariana Jaslovského
"Dežo Ursiny - Pevniny a vrchy".
...
Hudobníkovi a publicistovi sa podarilo skompletizovať knihu plnú ľudskej múdrosti, vyvolávajúcu množstvo otázok, na ktoré
nám už Dežo Ursiny, bohužiaľ, neodpovie.

Andrej Hablák, OS 4/98
Myslím, že tým jnajdôležitejším nepovšimnutým hľadiskom bolo práve nevenovanie sa a či nepreniknutie k príčinám autorského prelomu či spôsobu vývinu, ktorý v Ursinym približne v polovici 70-tych rokov nastal, a ktorý vytvára i kľúč k Ursinymu vnútornému životu a na druhej strane k takej realite, akú žil. Práve medzera, škára, úžina medzi týmito dvoma čírymi krajnosťami ostala nepreskúmaná. Je možné, že kniha Pevniny a vrchy si vôbec spomenutú úlohu nekládla, lenže – na zmapovanie takej zložitej pevniny, akou Ursiny nepochybne bol, vynechanie každého faktoru a problematiky prináša svoju daň. A tak nepreskúmaním koexistencie Ursinyho hudobnej geniality so Štrpkovou košatou fantasknosťou či až nezvalovskou poetickou čírosťou ostáva odkrytý len jeden pól, a nie som si istý, že to bol a je SEVER.

Jaro Filip - Človek hromadného výskytu

Michal Hvorecký, inZine 4. 6. 2002
Jaslovského knižku považujem za dielo porovnateľné s čímkoľvek, čo v žánri popularizačných publicistických monografií vychádza vo svete. Monografia Jaro Filip – Človek hromadného výskytu sa číta ľahko, je prehľadná, faktograficky bohatá. A vďaka množstvu raritných fotografií i príťažlivej grafickej úprave má aj jednu „drobnosť“ navyše – je jednoducho pekná.